Vassagonia - dedinka Valrés - krčma "Deravá Kapsa"

V jeden podvečer dvaja kamarati Rodolfo a Enrico čakali nad korbelom piva na svojho tretieho
spoločníka Giovanniho, v zapuchnutej krčme "Deravá Kapsa". Inak krčma je to najlepšia v
dedine, však len preto, že je jediná. Keď už to vyzeralo, že dnes sa svojho priateľa nedočkaju,
otvorili sa dvere a dnu vošla postava v dlhom hnedom plášti s kapucou na hlave. Postava si to
namierila rovno k stolu kde sedel Rodolfo s Enricom. Obaja sa len udivine pozeraju a čakajú
čo bude nasledovať. Postava zastala pri ich stole. Rodolfovi nenápadne skĺzla ruka na rukoveť
jeho meča. Enrico sa nesmelo a po tichu spýtal: "Giovanni??".
Postava si sňala kapucňu a so smiechom odvetila: "Jasné že som to ja, čakali ste snáď
niekoho iného??"
"Nechápem čo Ti ja teké smiešne, idú po nás kráľovi muži a možno už aj nejakí najatí lovci!"
odvetil nahnevaný Enrico.
"Len pokoj pritelia, prinášam dobré správy. Už to nepotrvá dlho a nebudeme sa musieť viac
skrývať. Buďte pripravení lebo o tri dni na svitaní odchádzame..." V tom ho prerušil Rodolfo:
"Mohol by si nám konečne do pekla prezradiť čo si zistil??!"
"Ak ma necháš dohovoriť tak sa všetko dozviete!!" ohriakol ho Giovanni.
Enrico postavil svoj korbel pred Giovanniho a povedal: "Tu máš, napi sa piva a rýchlo nám
to dopovedz."
Giovanni si plným dúškom odpil o pokračoval: "Neďaleko od tejto dediny sú hranice
s kráľovstvom Shamutan. Kráľovstvo je to veľké a cez celé sa tiahne Shamutanská
hornatina v ktorej nás nik nebude hľadať. Priamo na hraniciach, vysoko v horách sa
nachádza hostinec s podivným názvom "Hostinec u skapatej sovy". Leží priamo v
hraničnom priesmyku do Shamutanu, no kvôli jeho nedostupnej polohe neni príliš
strážený vojakmi. Občas to tam kontrolujú skupiny pohraničiarov a dávajú pozor
na pašerákov, trestancov a pytliakov, ktorý túto cestu využívajú. Nemusíte mať však strach,
lebo územie je to veľké a pohraničiarov primálo. Navyše v tom hostinci môžme prespať a
doplniť zásoby. Podľa toho čo som počul o hostinskom je to správny chlap a príliš sa
nevypytuje..."
V tom jeho rozprávanie znenazdajky niekto preruší krikom: "Ten skurutí penis že je
správny chlap?! Pozri čo mi spravil!" - to skríkol chlap sediaci pri vedlajšom stole, ukazujúc
pritom na kyptík svojej uťatej ruky.
"Hej, aj o tom som počul" odpovedal Giovanni a pokračoval s uškľabkom na tvári "Vraj
si toho dobrého muža riadne nasral a navyše mu nechcel zaplatiť, tak čo sa divíš! Nuž
odteraz budeš musieť uspokojovať svoje chúťky len jednou rukou".
Na tieto slová sa rozrehotala celá krčma. To jednorukého chlapa ešte viac vytočilo, siahol
rukou do kapsy, vytiahol britvu, svižným skokom priskočil k Giovannimu, priložil
mu bitvu ku krku a zaručal: "Tak ja som Ti na smiech, veď ja Ti spravím ten úsmev natrvalo
od ucha k uchu...." než to chlap stihol dopovedať, začala sa mu z úst rinúť krv a pomaly sa
začal kácať k zemi. To mu Giovanni pohotovo stihol zaraziť svoj tesák do brucha až po samú
rukoväť. Potom sa rozhliadol po krčme a povedal: "Dúfam že ste vštci jasne videli, že ma ten
muž napadol a ja som sa len bránil." V krčme zavládlo ticho.... Zrazu sa ozval Rodolflo: "Mám
taký pocit že neodchádzame za tri dni ale hneď! Poberte si veci a odchádzame, ale rýchlo!!"
Nahodil si batoh na chrbát a už si to mieril ku krčmárovi. Na pult mu položil mešec, uškrnul sa
a povedal: "To máš za to svinstvo čo Ti tu po dlážke narobil Giovanni".
"A keby nás tu niekto hľadal tak sme šli do kráľovstva Ferufezan" skríkol Enrico tak aby
ho všetci v krčme počuli a dodal "tu máš ešte nejaké strieborné a všetkým týmto dobrým
ľudom niečo nalej".
Následne sa všetci traja otočili k dverám a vykročili do hlbokej noci....