Deti noci by Eowyn
Bol to sen...jeden z mnohých, ktoré sa prisnijú počas storočného spánku. Väčšinou to boli
spomienky, staré emócie, staré krivdy i priateľstvá. Tento bol iný. Odohrával sa teraz.
Upír sa v spánku zachvel.
…
Mesiac stál nad riekou a bol v splne. Mračná sa hnali od obzoru k obzoru a vietor skuvíňal.
Mesto už spalo, len pár opilcov sa potácalo nočnými ulicami. Vo vrchnom okne jedného z
najlepších hostincov sa svietilo. Bola to len jedna sviečka a pomaly dohárala. Ešte pár okamihov a
nastane tma. Izba bola zariadená luxusne, no z krištáľu tentokrát nikto nepil, z porcelánu nik
nejedol a damaškové povlečenie na posteli bolo nedotknuté.
Žena sedela za stolom a očami hypnotizovala plameň sviečky. Nie, že by svetlo potrebovala.
Oheň sa naposledy zachvel a zhasol. Niekto zaklopal. Pozrela sa na dvere a slabo prikývla. Hosť
vstúpil. Bol zahalený v tmavom plášti a pomaly vstúpil.
„ Tak ste nakoniec našli aj mňa.“
Prikývnutie.
„ Áno... madam.“
„ Všetci sú už ...preč? “ spýtala sa slabým hlasom, pozorujúc tmu za oknom.
„ Ste posledná. Taký bol plán. “
Neodpovedala. Vstala a starostlivo zložila svoj plášť. Vedela, že hosť pozoruje každý jej pohyb.
„ Máte želanie?“ spýtal sa podľa regulí svojho cechu.
„ Robíte česť svojej profesii...a pravdupovediac, trošku ma uráža, že na mňa poslali obyčajného
vraha.“
„ Madam, pri všetkej úcte, povedali mi, že ste najmladšia z vášho...rodu.“
„ To som. A tak...aké predstavujem nebezpečenstvo?“ Otočila sa a pozrela do zrkadla. V izbe, ktorá
sa v ňom odrážala, stál len jeden človek.
„ Nie je v tom nič osobné, madam.“
„ Nebudem sa brániť. Verím, že ste majster svojho remesla. A cením si, že mne bol dopriaty
milosrdný koniec...“
„ Vám...?“
„ Milý pane...vidím to vo vašich spomienkach. Ten oheň a krik, lámanie kostí a pach spálených
vlasov. To všetko vidím vo vašom srdci. Bol ste tam...včera v noci. Vidím tváre svojich blízkych,
ako sa rozpadajú na prach a dom môjho rodu sa obracia v ničotu.“
Prikývol.
„ Ste nadaná.“
„ Nie som sama...cítim ako aj táto noc je niekým pozorovaná. Ako presakuje do vedomia starších.
Vládnuci rod nikdy neostával nepovšimnutý.“
„ Potom sa budem snažiť.“
….
Bol to sen. Posledný plameň z mnohých zhasol v tú noc. Neostal nikto, kto by vládol, kráľ bol
mŕtvy. Tie slová začul Vykonávač v tú noc, keď padli vyvolení. „ Kráľ je mŕtvy.“ zašepkal Starší v
spánku. Vedel, čo to znamená...pomstu. A potoky krvi. A tiež novú Voľbu.
Neubehli ani dve desaťročia.
Mesiac stál nad riekou a bol v splne. Mračná sa hnali od obzoru k obzoru a vietor skuvíňal.
Mesto už spalo, len pár opilcov sa potácalo nočnými ulicami. Vo vrchnom okne jedného z
najlepších hostincov sa svietilo. Bola to len jedna sviečka a pomaly dohárala. Ešte pár okamihov a
nastane tma. Izba bola zariadená luxusne, no z krištáľu tentokrát nikto nepil, z porcelánu nik
nejedol a damaškové povlečenie na posteli bolo nedotknuté.
Žena sedela za stolom a očami hypnotizovala plameň sviečky. Nie, že by svetlo potrebovala.
Oheň sa naposledy zachvel a zhasol. Niekto zaklopal. Pozrela sa na dvere a slabo prikývla. Hosť
vstúpil. Bol zahalený v tmavom plášti a pomaly vstúpil.
„ Tak ste nakoniec našli aj mňa.“
Prikývnutie.
„ Áno... madam.“
„ Všetci sú už ...preč? “ spýtala sa slabým hlasom, pozorujúc tmu za oknom.
„ Ste posledná. Taký bol plán. “
Neodpovedala. Vstala a starostlivo zložila svoj plášť. Vedela, že hosť pozoruje každý jej pohyb.
„ Máte želanie?“ spýtal sa podľa regulí svojho cechu.
„ Robíte česť svojej profesii...a pravdupovediac, trošku ma uráža, že na mňa poslali obyčajného
vraha.“
„ Madam, pri všetkej úcte, povedali mi, že ste najmladšia z vášho...rodu.“
„ To som. A tak...aké predstavujem nebezpečenstvo?“ Otočila sa a pozrela do zrkadla. V izbe, ktorá
sa v ňom odrážala, stál len jeden človek.
„ Nie je v tom nič osobné, madam.“
„ Nebudem sa brániť. Verím, že ste majster svojho remesla. A cením si, že mne bol dopriaty
milosrdný koniec...“
„ Vám...?“
„ Milý pane...vidím to vo vašich spomienkach. Ten oheň a krik, lámanie kostí a pach spálených
vlasov. To všetko vidím vo vašom srdci. Bol ste tam...včera v noci. Vidím tváre svojich blízkych,
ako sa rozpadajú na prach a dom môjho rodu sa obracia v ničotu.“
Prikývol.
„ Ste nadaná.“
„ Nie som sama...cítim ako aj táto noc je niekým pozorovaná. Ako presakuje do vedomia starších.
Vládnuci rod nikdy neostával nepovšimnutý.“
„ Potom sa budem snažiť.“
….
Bol to sen. Posledný plameň z mnohých zhasol v tú noc. Neostal nikto, kto by vládol, kráľ bol
mŕtvy. Tie slová začul Vykonávač v tú noc, keď padli vyvolení. „ Kráľ je mŕtvy.“ zašepkal Starší v
spánku. Vedel, čo to znamená...pomstu. A potoky krvi. A tiež novú Voľbu.
Neubehli ani dve desaťročia.